reklama

Borneo 1. časť

Túžili sme vidieť niečo nové, nepoznané, tip padol na Malajziu, časť Borneo. Už dlhšie sme o návšteve Bornea uvažovali a teraz sa to pre nás stalo skutočnosťou. Malajská časť Bornea sa skladá z dvoch provincií, Sarawak na západnej časti a Sabah v severenej časti ostrova. My sme si vybrali Sabah.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)
Obrázok blogu

V decembri 2009 pred polnocou sme pristáli v meste Kota Kinabalu. Za čias anglickej nadvlády sa mesto volalo Jesselton, dnes je to už len meno koloniálneho hotela, v ktorom sme sa ubytovali. Hotel si skutočne drží svoj tradičný štýl. Dvere nám otvoril počerný chlapec v koloniálnej uniforme, krátke nohavice, biele podkolienky a samozrejme v klobúčiku tropických cestovateľov.

Ráno bolo slnečné, teplé a len čo sme vyšli z hotela, ocitli sme sa na nedeľnom trhovisku. Ponuka bola široká, batikované látky, exotické ovocie, mušle, tropické rastliny a neskutočné množstvo podomácky zhotovených suvenírov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

 

Po krátkej obhliadke trhu a časti mesta sme sa rozhodli prenajať si auto, lebo ešte v ten deň sme plánovali vyraziť smerom na juh a skúmať krajinu podľa svojich predstáv, bez organizovaného sprievodu. Čo znamená oveľa viac prekvapení, ale zároveň náročnejšie cestovanie, improvizovanie, zmeny pôvodných plánov, presne to, čo máme radi. A tak to aj v ten deň dopadlo, s krátkymi zastávkami sme večer prišli do mesta Tenom. Mestečko si žilo svojim nočným životom, chlapi posedávali na terasách barov, hrali biliard a postupne sa všetko ukladalo k nočnému odpočinku, ako aj tisíce lastovičiek sediacich na elektrických drôtoch. My sme zakotvili v najlepšom hoteli, aký nám toto miesto mohlo ponúknuť. Vypínal sa na kopci nad mestom, zíval prázdnotou a svoje najlepšie časy uchováva hlboko vo svojich spomienkach.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Náš hotel, na kopci

Obrázok blogu

Cestou do Tenomu

Obrázok blogu

Rodina

Opäť slnečné ráno, na raňajky sme zišli dole do mesta a deň sme začali kávou Tenom, ktorá je ozaj silná, ale aj chutná. V tejto oblasti sa káva pestuje, a preto tu má pitie kávy svoju tradíciu. Postupne sme sa začali presúvať smerom na sever k predhoriu najvyššej hory Bornea Mount Kinabalu, 4095 metrov vysokej. Horu obklopujú kopce dažďového pralesa plné divokého života, flóry a fauny. Prechádzka dažďovým pralesom s domorodým sprievodcom nám vyšla na jednotku, nepršalo a podarilo sa nám vidieť mäsožravú rastlinu Rafflesia. Je to akoby farebný hríb s priemerom asi 35 cm, v strede s otvorom, do ktorého láka muchy a rôznu chrobač. Vlastne cudzopastná rastlina, uchytená na liane, ktorá sa ťahá po zemi. Viditeľný život Rafflesie začína malou guličkou a kým sa rozvinie do svojej farebnej krásy, prejde celý jeden rok, ovšem, pokiaľ ju nenapadnú škodcovia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

S domorodým sprievodcom sa nám podarilo nájsť mesožravú rastlinu Rafflesia

Obrázok blogu

Rafflesia v svojej najväčšej kráse

Večer sme sa ubytovali v horskom hoteli priamo pod Mount Kinabalu, pršalo a všade bola zima. Niekoľko odvážnejších turistov sa chystalo na výstup na samotný vrchol Mount Kinabalu. Odchod z hotela je o druhej v noci, samotný celodenný výstup začína asi o tretej hodine nad ránom, obyčajne v daždi, zime, so svetlom na čele cez prales. Odmenou je východ slnka pozorovaný na druhé ráno zo skalnatého vrcholu. Bohužiaľ my sme nepatrili medzi tých odvážlivcov, a tak im trošku závidíme, že prekonali tú nepohodu a mohli sa pokochať nádhernými scenériami prírody. Ale aj tak sme mali šťastie, majestátny skalnatý vrchol, krorý je večne v oblakoch, sa nám ráno odhalil a my sme si mohli urobiť krásne fotografie. Celý deň sme strávili v tomto peknom horskom prostredí, ktoré je pre turistov patrične vybudované, drevené stavby, informácie, žiadna divočina, ako sme sa predtým domnievali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Mount Kinabalu ráno

Obrázok blogu

Skôr než sa vystúpi na skalnatý vrchol, musí sa prejsť hustým porastom

Obrázok blogu

Aj takýto môže byť pohľad na Mount Kinabalu

Postupne počas dňa sme sa premiestnili do Poring Springs - horské teplé pramene, ktoré vyvierajú na úpätí kopca. Po celodenných túrach sme sa veľmi tešili, ako budeme relaxovať v horúcej vode priamo v lone prírody. Kúpele vybudovali Japonci počas okupácie ostrova. Je tu nádherné prostredie, krásna príroda, len bohužiaľ Malajci si to pretvorili na vlastný obraz. Vane, ktoré sú kaskádovito vsadené do kopca, sú plné malajských rodín, od malých detí až po starcov, všetci oblečení tak ako prišli v nohaviciach a tričkách, ženy zahalené farebnými šatkami a takto sa máčajú v horúcom kúpeli.  

Obrázok blogu

Kúpele

Obrázok blogu

 

 Nakoniec sme si toto pekné prostredie, užívali prechádzkami po okolí, po visiacich mostoch, ktoré sa húpu nad hustou džungľou. Tu sa nám prvýkrát podarilo vidieť a pohladkať živého orangutana. Bola to 21-ročná Jackie, ktorú len niekoľkomesačnú našli domorodci opustenú a dnes žije závislá od ľudí, pretože už sa jej nechce ísť náročne zbierať ovocie po vysokých stromoch, keď ho môže mať dennodenne naservírované bez námahy.

 Na hojdacom moste v korunách stromov

Obrázok blogu

Jackie

Obrázok blogu

... alebo sme pozorovali motýle, tých je tu veľa druhov

Ďalší deň nás čakala pomerne náročná cesta, asi 250 km po síce asfaltových, ale nie vždy dobre udržiavaných cestách do Sepiloku. Úzku cestu po oboch stranách lemuje hustý džungľový porast, ktorý treba pravidelne sekať. Keby nechali voľný rozmach prírode, som presvedčená, že do jedného mesiaca by bola cesta pokrytá zeleňou. Popínavá zeleň obopína elektrické stĺpy do výšky drôtov, potom jej už nedovolia, aby sa svojim plazivým pohybom ťahala ďalej. V Sepiloku sme bývali v prírodnom prostredí, všetko zhotovené z dreva, do reštaurácie sme prechádzali dlhými drevenými mostíkmi ponad jazerá. Vo dne v noci okolie žilo pestrými zvukmi z blízkej džungle. Sepilok je vlastne rehabilitačné centrum pre orangutany, ktoré sú dnes ohrozeným druhom, pretože domáci klčujú lesy a na ich mieste vysádzajú olejové palmy. Rehabilitačné centrum sa stará o to, aby malé opustené orangutany prežili a postupne ich púšťajú do voľnej prírody blízko centra, kde ich na jednom mieste denne dokrmujú. Asi 4-6 rokov trvá, kým sa orangutan stane samostatným a prestane byť závislý na doplnkovej strave. Počas jedného kŕmenia sa nám podarilo vidieť troch orangutanov. Je to nádherné zviera, tak podobné správaním človeku. Jeden mladý orangutan sa pred nami doslova predvádzal, robil rôzne pózy, vedomý si toho, že ho pozorujeme. Keďže práve pršalo, staršia orangutanica si dávala na hlavu listy, aby nezmokla. Vraj to robia aj normálne v prírode.

Obrázok blogu

Orangutan v Sepiloku

Obrázok blogu

Ďalším zaujímavým druhom opíc v tejto oblasti sú opice Proboscis (Kahau nosatý). Vyznačujú sa tým, že dospelí samci majú veľký čapatý nos, ktorý im takmer prekrýva ústa. Veľkosťou nosa sa prejavuje aj sila, mužnosť. Celkom zblízka sme ich mohli pozorovať v jednom centre, kde ich taktiež dokrmujú, ale inak sú to absolútne divé tvory a ani chlapec, ktorý im denne dáva jedlo, sa neodvážil do ich blízkosti. Keď už bola väčšina opíc zhromaždená a čakala na prídel jedla, s hrmotom dorazil veľký samec, zabúchal prednými labami na plošinu, aby dal všetkým na známosť, kto je tam pánom. Všetko zutekalo a len z bezpečnej vzdialenosti sa menšie opice načahovali za jedlom.

Obrázok blogu

Proboscis (Kahau nosatý)

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pokračovanie v 2. časti

Magdaléna Matejková

Magdaléna Matejková

Bloger 
  • Počet článkov:  53
  •  | 
  • Páči sa:  59x

Vyzradia ma moje príspevky na blogu. Zoznam autorových rubrík:  Krátky príbeh z AfrikyAfrikaOsobnéKrátky príbehSkutočný príbehÁziaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu