Zvečerieva sa, čo nás veľmi neteší, pretože sa potrebujeme dostať čo najrýchlejšie cez stokilometrový úsek ohraničený lesom. Vopred sme boli upozornení, že za tmy sa tu potulujú banditi. Naším dnešným cieľom je mesto Jinja, leží na brehu najväčšieho afrického jazera, Viktóriinho.
Je to raj rybárov, no nie preto sme tu. Skoro ráno sa plavíme člnom na miesto, kde sa voda v jazere varí, buble a nikdy neutícha. Toto miesto je niekedy považované za prameň najdlhšej rieky - Nílu. Rieku vytekajúcu z jazera nazvali Biely Níl.
O tom, kde je skutočný prameň Nílu, sa často polemizuje. Do samotného Viktóriinho jazera priteká niekoľko veľkých tokov. Najdlhším prítokom je rieka Kagera, tá má však dva ďalšie veľké prítoky. Rieku Ruvyironza, ktorej začiatok je v Burundi, a druhou je Nyabarongo, ktorej vody majú počiatok v dažďových pralesoch na hraniciach Rwandy a Konga. Čo je teda najvzdialenejším prameňom samotného Nílu?
http://matejkova.blog.sme.sk/c/325673/Burundi-sirotinec-2-cast.html - v článku na konci viď prameň Nílu v Burundi
Dnes nás ešte čaká pomerne dlhá cesta cez Kampalu, hlavné mesto Ugandy, so zámerom čo najviac sa priblížiť k rwandským hraniciam, no netušíme, aká bude kvalita cesty. Tou sme však milo prekvapení, naviac Uganďania nemajú veľa áut. Väčšinou sa prepravujú pešo alebo na bicykli, preto sú cesty prázdne.
No v Kampale je to iný svet, tu už zavítala civilizácia, ale len čiastočne. Ponúkla im autá, motorky, avšak zabudla na infraštruktúru.
Na druhý deň sa konečne blížime k ugandsko-rwandským hraniciam, najskôr však musíme prekonať horské sedlá, ktoré sú predhorím rwandsko- konžského pohoria Virunga, kde žijú horské gorily. Kopce sú na naše veľké prekvapenie úrodné a až do najväčších výšok sa ťahajú políčka. Ľudia sú oveľa drsnejšieho výzoru ako tí, čo žijú v nížinách. Fotografovanie nie je veľmi bezpečné, ľudia po nás hádžu kamene, alebo za nami utekajú deti, ktoré žobrú. Neviem ako by to mohlo skončiť, preto si želáme mať tento úsek čím skôr za sebou.
Do Rwandy prichádzame za tmy, ale je zrejmé, že áut je ešte menej ako v Ugande. Húfy ľudí kráčajú popri ceste, bojíme sa, aby sme niekoho nezrazili.
Prirodzene, že našim hlavným cieľom je návšteva gorilej rodiny v horách medzi Rwandou a Kongom. Tento neuveriteľný zážitok si zaslúžil samostatný článok, preto som ho už v predstihu opísala minule.
http://matejkova.blog.sme.sk/c/376650/v-nemom-uzase-som-stala-medzi-gorilami.html
Pokračovanie v ďalšej časti.
