Autom z Kene cez Ugandu do Rwandy

Autor: Magdaléna Matejková | 12.8.2015 o 11:00 | (upravené 12.8.2015 o 13:52) Karma článku: 5,92 | Prečítané:  1256x

Šikovní zjednávači nás na kensko-ugandských hraniciach za malý poplatok dostali pomerne rýchlo cez dlhú kolónu kamiónov a nepochopiteľnú trmu-vrmu. Sme v Ugande, cesta je dobre udržiavaná, takmer bez áut.

Zvečerieva sa, čo nás veľmi neteší, pretože sa potrebujeme dostať čo najrýchlejšie cez stokilometrový úsek ohraničený lesom. Vopred sme boli upozornení, že za tmy sa tu potulujú banditi. Naším dnešným cieľom je mesto Jinja, leží na brehu najväčšieho afrického jazera, Viktóriinho.

Je to raj rybárov, no nie preto sme tu. Skoro ráno sa plavíme člnom na miesto, kde sa voda v jazere varí, buble a nikdy neutícha. Toto miesto je niekedy považované za prameň najdlhšej rieky - Nílu. Rieku vytekajúcu z jazera nazvali Biely Níl.

O tom, kde je skutočný prameň Nílu, sa často polemizuje. Do samotného Viktóriinho jazera priteká niekoľko veľkých tokov. Najdlhším prítokom je rieka Kagera, tá má však dva ďalšie veľké prítoky. Rieku Ruvyironza, ktorej začiatok je v Burundi, a druhou je Nyabarongo, ktorej vody majú počiatok v dažďových pralesoch na hraniciach Rwandy a Konga. Čo je teda najvzdialenejším prameňom samotného Nílu?

http://matejkova.blog.sme.sk/c/325673/Burundi-sirotinec-2-cast.html - v článku na konci viď prameň Nílu v Burundi

Dnes nás  ešte čaká pomerne dlhá cesta cez Kampalu, hlavné mesto Ugandy, so zámerom čo najviac sa priblížiť  k rwandským hraniciam, no netušíme, aká bude kvalita cesty. Tou sme však milo prekvapení, naviac Uganďania nemajú veľa áut. Väčšinou sa prepravujú pešo alebo na bicykli, preto sú cesty prázdne.

No v Kampale je to iný svet, tu už zavítala civilizácia, ale len čiastočne. Ponúkla im autá, motorky, avšak zabudla na infraštruktúru.

Na druhý deň sa konečne blížime k ugandsko-rwandským hraniciam, najskôr však musíme prekonať horské sedlá, ktoré sú predhorím rwandsko- konžského pohoria Virunga, kde žijú horské gorily. Kopce sú na naše veľké prekvapenie úrodné a až do najväčších výšok sa ťahajú políčka. Ľudia sú oveľa drsnejšieho výzoru ako tí, čo žijú v nížinách. Fotografovanie nie je veľmi bezpečné, ľudia po nás hádžu kamene, alebo za nami utekajú deti, ktoré žobrú. Neviem ako by to mohlo skončiť, preto si želáme mať tento úsek čím skôr za sebou.

Do Rwandy prichádzame za tmy, ale je zrejmé, že áut je ešte menej ako v Ugande. Húfy ľudí kráčajú popri ceste, bojíme sa, aby sme niekoho nezrazili.

Prirodzene, že našim hlavným cieľom je návšteva gorilej rodiny v horách medzi Rwandou a Kongom. Tento neuveriteľný zážitok si zaslúžil samostatný článok, preto som ho už v predstihu opísala minule.

http://matejkova.blog.sme.sk/c/376650/v-nemom-uzase-som-stala-medzi-gorilami.html

Pokračovanie v ďalšej časti.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?