Život na jazere Baringo

Autor: Magdaléna Matejková | 15.7.2014 o 17:19 | Karma článku: 9,25 | Prečítané:  2404x

Kenské jazero Baringo leží v lone Východoafrickej priekopovej prepadliny (Great Rift Valley), ktorá sa ťahá od Sýrie až po Mozambik a meria približne 5000 kilometrov. Odborné články hovoria, že jej šírka sa pohybuje v rozsahu 30 až 100 kilometrov. Avšak keď sa veziete člnom po Baringu, jasne vidíte, že tu je šírka prepadliny značne užšia.

Priehlbina raz rozdelí africký kontinent na dva a jazero Baringo sa tak stane súčasťou oceánu. No zatiaľ si žije svoj každodenný život obklopené  vulkanickým pohorím  Tugen Hills a valom Laikipie. Vtekajú doň dve rieky, El Molo a Ol Arabel. Zvláštnosťou je, že napriek tomu, že voda z neho nemá odtok,  je sladkovodné. Predpokladá sa, že potichu uniká do nekonečných hlbín medzi  tektonickými platňami. Ak by sa voda nestrácala týmto sťaby záhadným spôsobom, jazero by sa časom stalo slaným. Voda by sa odparovala, avšak soli a minerály by sa v nej koncentrovali.

Rozloha hladiny  jazera bola pred niekoľkými rokmi 130 štvorcových kilometrov. Postupne začala úroveň  vody klesať  a boli obavy, že časom takmer vyschne.  No opak sa stal pravdou, jeho plocha sa zdvojnásobila. Opäť sa zrejme pohli zemské kryhy a urobili svoj poriadok. Obrovská masa vody  vytvorila ideálne podmienky pre život hrochov, krokodílov a rôznych druhov  sladkovodných rýb. V pobrežných častiach a na ostrovoch sa darí vtáctvu, ktoré je tu bohato zastúpené. Hovorí sa až o 470 druhoch.

Len na ukážku krátky zoznam niektorých operencov

Najväčším ostrovom je Ol Kokwe.  Na jeho južnom konci  bol vybudovaný turistický kemp anglickou rodinou Leakey, ktorá sa v minulosti venovala archeologickým výskumom predchodcu dnešného  človeka (Homo habilis – človek zručný) v Keni a Tanzánii. Kemp je druhým najstarším v Keni.  Zachoval sa dodnes, aj keď svoju podobu a majiteľov zmenil viackrát.

Počas rannej plavby okolo ostrova sa nám nechce veriť, koľko operencov  sa so štebotom náhli, aby stihli dokončiť prácu, kým vyjde spaľujúce slnko. Malí, veľkí s krikom-spevom lietajú hore-dole a zrazu šup do vody uloviť striebornú rybku.  Orliak jasnohlasý nám to nechce predviesť, tak tomu dopomôžeme pripravenou rybičkou, do ktorej strčíme kus drievka, aby sa nepotopila. Domáci sprievodca  párkrát zapíska a už sa orol krúživým letom blíži ku koristi, v letku ju schmatne do pazúrov a odlieta na pôvodné stanovište pochutnať si na ľahkom úlovku.

Bohato je tu zastúpené aj vodné vtáctvo

Približujeme sa k brehom ostrova, ktoré sa prudko dvíhajú do skalnatých kopcov, po nich sú roztrúsené chatrče. Okolo pobehujú deti a všade sa pasú kozy. Otázkou je, čo tie kozy vlastne spásajú a ako sa tu tí ľudia uživia? Ich hlavnou potravou sú logicky ryby. Ešte aj dnes používajú na rybolov malé lodičky zhotovené z konárov, ktoré zručným spôsobom pospájajú do tvaru plavidla. Ženy a deti sa zakvačia medzi konáre stromu, ktoré vytŕčajú z vody pri brehu,  a ak sa podarí chytiť čo aj menšiu rybku, aký-taký obed bude. Veľké ryby muži z ostrova predajú na brehu jazera. Za zarobené peniaze kúpia cukor, čaj, prípadne oblečenie.

Kmeň Njemps žijúci v okolí jazera je potomkom Masajov, nomádov, ktorí sem prišli kedysi dávno z oblasti Laikipie. Zanechali kočovný život, usadili sa, začali pestovať kukuricu a hlavne sa naučili loviť ryby, ktoré sú dnes ich hlavnou obživou. Medzi inými pastierskymi kmeňmi Masajov je jedenie rýb tabu.

Ďalším kmeňom v regióne jazera Baringo sú Kalenjini. I keď vám ich meno možno nič nehovorí, určite ich dobre poznáte. Vyhrávajú všetky medzinárodné bežecké súťaže na dlhšie trate  vrátane maratónov. Do tejto oblasti prišli pred 2000 rokmi z Južného Sudánu.

Do tretice je to kmeň Pokot.  Na tých pozor!  Sú to ľudia z horských oblastí, vyznačujúci sa bojovnosťou. Často robia organizované nájazdy na stáda dobytka iných. Zapísali sa do histórie aj neslávnym pytliactvom na slony,  kvôli klom.

Stačili dva dni, aby sme nasali pokoj, ktorý tu dookola vládne. Len tak sedieť na teraske a z výšky pozorovať tichú hladinu jazera, rybárov, čo sa vracajú z lovu, vtáky hľadajúce si úkryt pred temnou nocou, či sovu, ktorá naopak začína svoju  šichtu.

Na spiatočnej ceste člnom si ešte kupujeme rybu, aby sme podporili domácich. Potom už len dlhá cesta sušinou po rozbitej ceste, ktorú kde-tu križuje dobytok. Ľudia nám mávajú, nakoniec zastavujeme, pretože nás zaujali  fľaštičky naukladané v drevených poličkách popri ceste. Zvedavosť nám nedala. Likér, olej, tradičná medicína či nebodaj benzín, ibaže ten sa predáva vo väčšom balení? Ach také jednoduché, med, sladučký, zdravý, hneď kupujeme dve fľaše, aj keď váham nad jeho čistotou, ale manžel ma presviedča, že med je vlastne dezinfekcia.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?