Do úmoru pracovali a keď si chceli odpočinúť, napádali ich levy...

Autor: Magdaléna Matejková | 16.11.2013 o 16:00 | (upravené 18.11.2013 o 9:13) Karma článku: 13,69 | Prečítané:  9221x

Africká železnica, ktorú preslávila literárna i filmová tvorba, v dnešných dňoch čerpá hlavne zo svojej zašlej slávy. No predsa, aj dnes sa môžeme po nej previezť z prístavného mesta Mombasa do Nairobi a pokračovať ďalej do mesta Kisumu k Viktóriinmu jazeru. Vlak kvôli rôznym technickým problémom premáva iba dvakrát do týždňa a trasa päťsto kilometrov z Mombasy do Nairobi trvá pätnásť hodín, niekedy aj viac. Z toho vyplýva, že cestovať po nej je vlastne luxusom. Kto si dnes môže dovoliť venovať  toľko času na takú relatívne krátku vzdialenosť? Lenže toto nie je hocijaká železničná trasa. Vlak má prirodzene prvú triedu, kde sa dá pohodlne vyspať a na dôvažok (a to nielen z prvej triedy) môžete pozorovať  krásnu africkú prírodu so žirafami, zebrami, či antilopami popri trati. Ak sa zvieratá rozhodnú pásť priamo na trati, vlak zastaví a určený zamestnanec uteká palicou rozohnať stádo, potom sa pokračuje ďalej.

z Mombasy...

 z Mombasy...  

  ...do Nairobi

 ...do Nairobi                                                      

 ...až do Kisumu

...až do Kisumu

Vlak má prestávku

Vlak má prestávku

Cestou...

Cestou...

Všetko to začalo dávno, okolo roku 1896, keď sa Briti rozhodli postaviť železnicu, ktorá  im mala umožniť ľahší prístup až na územie  dnešnej Ugandy. Tým si samozrejme plánovali upevniť  moc v oblasti, o ktorú bojovali s inými mocnosťami. Ich výhodou bolo to, že už v tom čase mali železnice v Indii a podľa rovnakého plánu začali stavať aj vo Východnej Afrike, dnešnej Keni.  Z Indie priviezli niektoré materiály a odborníkov na stavbu železníc. Časom však zistili, že domáci obyvatelia sa nevedia prispôsobiť pracovnej morálke, ktorú vyžadovali, a tak im nezostávalo iné ako dopraviť z  indickej kolónie aj bežnú pracovnú silu. Začiatok stavby bol logicky naplánovaný od pobrežia, kam zámorské lode privážali tovar, a odtiaľ sa mohol postupne dostať až do odľahlejších častí vnútrozemia.

Ako je bežné aj dnes, že pri takej veľkolepej stavbe sa vyskytnú problémy, Briti s nimi bojovali od začiatku. No najkritickejším miestom sa stala oblasť Tsavo (dnes známy safari park - Tsavo East v Keni), kde stavali most cez rieku Tsavo. Robotníci bývali v jednoduchých kempoch, veľakrát kvôli horúčave spali vonku, čo bolo mnohým osudným. Stali sa obeťami hladných levov, ktorým dodnes zostalo meno „levy ľudožrúti". Hoci to boli levy samce, predsa len boli iné, nemohli sa pýšiť bohatou hrivou ako ich bratia v iných častiach Afriky. Táto zvláštnosť ich akosi automaticky zaraďovala medzi podivné tvory. Vysvetlením však je, že v tejto oblasti je horúco a sucho, preto im klimatické podmienky nedopriali takú nádhernú ozdobu hlavy. Dôvodom ich nezvyčajného správania bolo pravdepodobne aj to, že v tom čase milióny zebier a antilop uhynuli pre rozšírený mor dobytka, a tak levom nezostávalo nič iné, len sa rozhliadnuť po inej koristi. Situácia sa stala neznesiteľnou, pretože v priebehu deviatich mesiacov dva levy usmrtili a zožrali približne 135 robotníkov. Ďalší odmietali pokračovať v prácach a veľkolepá stavba by bola zapadla do zabudnutia. Briti museli konať. Hlavný inžinier John Henry Patterson sa podujal zlikvidovať nepriateľov. V noci číhal na nich zo stromu, ale až po niekoľkých nevydarených pokusoch sa mu podarilo zastreliť prvého leva, ktorý meral tri metre od nosa po chvost. Jeho druh padol za obeť o tri týždne neskôr. Práce mohli postupovať a most bol dokončený vo februári 1899.

Most cez rieku Tsavo dnes

Most cez rieku Tsavo dnes

Bohužiaľ  to nebolo posledný raz čo levy narušili prácu na železnici. Usmrtili ďalších ľudí, jedným z nich bol policajný náčelník, ktorý striehol  na „ľudožrúta" vo vagóne vlaku,  aby si s ním pomeral sily, ibaže zaspal,  lev ho napadol a vytiahol cez okno do bušu. Vagón mal číslo 12 a dnes je vystavený v Železničnom múzeu v Nairobi.

Stavba železnice napriek mnohým nepredvídaným problémom dosiahla v roku 1899 svoju trasu až po masajskú zem zvanú  Nyrobi.  Náhorná plošina, ležiaca takmer na rovníku, vo výške 1795 metrov bola močaristá, ale podnebie mimoriadne príjemné, počas  dňa krásne leto a na noc krajinu osviežil chladnejší  vzduch.  V týchto priam ideálnych podmienkach sa zodpovední rozhodli vytvoriť  hlavné prekladisko železnice a neskôr sa tu zrodilo mesto Nairobi. Pôvodný názov Nyrobi  (čo znamená v miestnom jazyku „svieža voda")  Briti nevedeli  poriadne vysloviť a preto vznikol dnešný názov Nairobi.

Tak isto samotné meno krajiny - Keňa vzniklo až v roku 1920. Dovtedy to bol Východoafrický protektorát - nič nehovoriace územie medzi Ugandou a morom. Až železnica mu pridala na dôležitosti.  Krajina dostala meno podľa hory „Mount Kenya". Domorodci si nedobytnú horu  uctievali, no  bolo pre nich záhadou, prečo je na vrchole biela a ďalšie  časti okolo sú čierne. Farebnosťou im to pripomínalo perie pštrosieho samca, preto ju nazvali v ich jazyku „kii nyaa"  („miestom pštrosa") a z toho sa pravdepodobne vyvodil dnešný názov krajiny.  Druhá teória hovorí, že krajina dostala meno podľa kmeňa  Kirinyaga, žijúcom v tejto oblasti,  čo po skomolení  Britmi by mohla byť tiež  Kenya (Keňa).

V železničnom múzeu v Nairobi  visí  tento nápis: „It is not uncommon for a country to create  a railway, but it is uncommon for a railway to create a country." („Je bežné, že si krajina vytvorí  železnicu, ale nie je bežné, že železnica vytvorí krajinu.")

Železničné múzeum je neveľká miestnosť nabitá históriou s vzácnymi exponátmi, ktoré sa trošku neusporiadane povaľujú. Sprievodca múzeom, sympatický čierny chlapec, však všetko ochotne vysvetlí, dokonca nás nechá sadnúť si na pôvodné vlakové sedadlá a urobiť si fotografiu na pamiatku. Nakoniec vytiahne z vrecka veľké pazúry leva ľudožrúta,  my si ich môžeme ohmatať a pritom myslieť na tých nevinných chudákov,  do ktorých sa pred sto rokmi zakvačili. V roku 1924 predal Patterson  kože svojich trofejí  Poľnému múzeu (Field Museum)  v Chicagu za neuveriteľnú sumu 5 000,- dolárov. Dnes ich tam môžete vidieť nádherne vypreparované. Samozrejme, že Keňania žiadali levov späť do domovskej krajiny, dostali len pazúry, našťastie.

Železničné múzeum v Nairobi

Železničné múzeum v Nairobi

Oznam hovorí: Táto nezvyčajná lavica bola pripevnená na podvozok lokomotívy nad nárazníkmi, aby umožnila významným návštevníkom nerušený výhľad na východoafrické scenérie a zvieratá

Lavica upevnená vpredu na lokomotíve

Oznam hovorí: "Táto nezvyčajná lavica bola pripevnená na podvozok lokomotívy nad nárazníkmi, aby umožnila významným návštevníkom nerušený výhľad na východoafrické scenérie a zvieratá. Ďalej sa píše, osoby, ktoré cestujú na týchto sedadlách tak robia na vlastnú zodpovednosť." (Viď foto vpravo) (obrázok možno rozkliknúť)

Keď sa páni potrebovali previezť len krátku vzdialenosť, poslúžila takáto sedačka na ľudský pohon

Keď sa páni potrebovali previezť len krátku vzdialenosť, poslúžila takáto sedačka na ľudský pohon

...alebo aj takto sa dalo povoziť po železnici

...alebo aj takto sa dalo povoziť po železnici

Pazúry leva ľudožrúta

Pazúry leva ľudožrúta

Súčasťou múzea je aj obrovské nádvorie, kde sú vystavené historické kusy lokomotív a vagónov, celé súpravy, ktoré sa používali od začiatku jestvovania železnice. Je to však smutný pohľad pre milovníkov histórie, pretože zub času nahlodáva vzácne kusy, ktoré ktovie ako dlho budú ešte odolávať.

Lokomotíva na nádvorí múzea

Lokomotíva na nádvorí múzea

Vodný žeriav na dopĺňanie vody do parnej lokomotívy

Vodný žeriav na dopĺňanie vody do parnej lokomotívy

Lokomotíva Tanganijských železníc č. 301

Lokomotíva Tanganijských železníc č. 301; vyrobená v roku 1923 firmou Beyer Peacock v Manchestri; používaná do sedemdesiatych rokov Východoafrickými železnicami (Bola použitá pri nakrúcani filmu "Spomienky na Afriku")

Vagón č. 12, v ktorom bol usmrtený Charles Henry Ryall, keď v stanici Kima striehol na leva "ludožrúta"

Vagón č. 12, v ktorom bol usmrtený Charles Henry Ryall, keď v stanici Kima striehol na leva "ludožrúta"

Lôžkové kupé 1. triedy z konca 19. storočia   

Lôžkové kupé 1. triedy z konca 19. storočia

...a dnes

 ...a dnes

Salónik pre koloniálnych pánov

Salónik pre koloniálnych pánov

Toaleta v 1. triede kedysi

Toaleta v 1. triede kedysi

Filmová a literárna tvorba k téme:

John Henry Patterson opísal dramatické udalosti zo stavby železnice v knihe „The Man-eaters of Tsavo" (Ľudožrúti od rieky Tsavo) publikovanej v roku 1907. Tá sa neskôr stala námetom filmových spracovaní.  Najznámejší  je film „The Ghost and the Darkness" ("Lovci levov") z roku 1996, s Michaelom Douglasom a Valom  Kilmerom. V  roku 1952 to bol 3D film "Bwana Devil" a v roku 1959 na námet tých istých udalostí bol natočený film "Killers of Kilimanjaro".

Vlakom z Mombasy do Nairobi cestovala aj dánska spisovateľka Karen Blixen a neskôr v roku 1985 herečka Meryl Streep, ktorá ju v nezabudnuteľnom filme "Out of Africa" ("Spomienky na Afriku") stvárnila. http://matejkova.blog.sme.sk/c/306588/Spomienky-na-Afriku.html

Železnica dokonca ovplyvnila zloženie obyvateľstva, ktoré dnes Keňa má. Indovia privezení na ťažké práce sa stali jadrom dnešného indického etnika v Keni. Prišli sem ako robotníci, do neznáma, bez rodín, bez finančných prostriedkov. Tvrdo pracovali a dnes sú špičkou kenskej spoločnosti. Sú majiteľni obchodných centier, reštaurácií, hotelov, bánk.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?