Vietnam - Laos 3. časť

Autor: Magdaléna Matejková | 28.5.2013 o 20:00 | (upravené 28.5.2013 o 20:29) Karma článku: 7,14 | Prečítané:  875x

Luang Prabang sa pokladá za najkrajšie mesto Indočíny. A ozaj nesklamalo. Je tu všetko. Nádherné chrámy, úžasný nočný trh, more reštaurácií, ale najpríjemnejšie je sedieť nad riekou Mekong a popíjať výborné miestne pivo Beerlao. Hotelíky sú v tradičnom štýle, veľmi vkusne zariadené, všetko z dreva, veľa zelene. Najdôležitejšie však je, že je už dostať normálne mlieko do kávy. Laoská káva je veľmi chutná, len problém je, že Laosania nepijú kravské mlieko. Preto ho ani nemajú v ponuke, napriek tomu, že kravami sa to hemží na každom kroku. Namiesto toho dávajú do kávy kondenzované mlieko, a to nám kávičkárom nechutilo.

Budhistický chrám v Luang Prabangu

Budhistický chrám v Luang Prabangu

Asi najväčšou zaujímavosťou Luang Prabangu je ranné rozdávanie almužien budhistickým mníchom. Skoro ráno si ľudia posadajú na chodníky v okolí chrámov a čakajú na mníchov, ktorých potom obdarúvajú rôznym jedlom, najčastejšie zlepenou varenou ryžou, ale môžu to byť aj iné praktické veci - ako zubné kefky, mydlo. Stovky vyholených mníchov, zahalených v oranžovom plátne a naboso, idú v zástupoch a ďakujú za dary, ktoré zberajú do zvláštnej nádoby guľatého tvaru. Okolo nich pobehujú chudobné deti a mnísi im radi niečo vyberú z vyzbieraných milodarov.

Ranné rozdávanie almužien

Ranné rozdávanie almužien

Mňa očaril nočný trh. Pred večerom na hlavnej ulici predavači porozkladajú svoj tovar, ktorý nepochádza z Číny ako všetko v Juhovýchodnej Ázii. Tu je všetučičko domáca výroba, ručné výšivky na taškách, obrusoch, šáloch. Tradičné ozdoby do uší, náramky, ale aj nádoby na fajčenie ópia. Samozrejme, cena sa zjednáva. Každý večer skôr, než sme sa  vrátili do nášho hotela, sme si neodpustili zastaviť sa u pouličného palacinkára. Nahrial platňu o priemere pol metra, vybral malý bochníček cesta, trošku ho roztlačil a potom s ním toľko plieskal o platňu, až mala palacinka veľkosť platne, naplnil ju banánmi, pomaslovil, zabalil, polial čokoládou...mňam, niekedy nestihla ani vychladnúť.

Vznešený budhistický chrám v Luang Prabangu

Vznešený budhistický chrám v Luang Prabangu

Okolie Luang Prabangu je tak isto veľmi pekné, a preto by sa tu dalo stráviť viac času ako len tri noci. Urobili sme si jednodňový výlet na farmu slonov, kde sme mali možnosť vyskúšať jazdu na tomto majestátnom zvierati v sprievode mahouta. To je chlapec, ktorý sedí slonovi za hlavou a nohami zakvačenými za jeho ušami ho poháňa. Náš sprievod pozostával zo štyroch slonov a cesta viedla cez les, riečku a vodopády. Cestovateľ a ja sme sedeli na slonovi v čele sprievodu. Práve keď sme mali malým zrázom zostúpiť k vodopádom a slon už naťahoval prednú nohu vpred, som si všimla, že tam, kde mal stúpiť, leží na zemi jeden a pol metra dlhý had, ktorý sa už dvíhal do obranného postoja. Podarilo sa mi rýchlo upozorniť mahouta, ktorý stihol slona zastaviť a po hadovi hodil sekerku. Nezasiahol ho, ale had našťastie ušiel do kríkov. Nie som znalec hadov, ale tentoraz si trúfam povedať, že to bola hnedá kobra, ktorej uhryznutie zabije aj slona. V ten deň sa chlapci ešte okúpali vo vodopádoch, sadli sme do kajakov a dole prúdom rieky pokračovali do Luang Prabangu.

Na slonovi cez rieku

Na slonovi cez rieku

Na druhý deň naša cesta viedla do Vang Viengu, asi 6 hodín v miestnom autobuse po kľukatých cestičkách do kopcov s najkrajšími scenériami, aké nám tento výlet poskytol. Sedem kilometrov pred Vang Viengom sme požiadali šoféra, aby nám zastavil, lebo tam niekde asi kilometer od cesty mali byť bungalovy, ktoré sme našli na internete. S majiteľmi pri rezervácii bol ťažký dohovor, lebo takmer nehovorili anglicky. Cesta do bungalovov bola prašná. Prechádzali sme chudobnou dedinkou, domorodci nás zdravili: „Sabaidííí" a tešili sa, keď sme ich fotili. Zanedlho sa pred nami objavilo krásne miesto s riekou a v pozadí oblé kopce, ktoré tvorili obrovský tmavý múr. Hneď som vedela, že na tomto mieste som ochotná stráviť viac času ako bolo v pôvodnom pláne, ale bohužiaľ aj iní už zistili, že je tu pekne. Majiteľka nám s ľútosťou oznámila, že nasledujúce dni má plno. Čistý bungalov s krásnou drevenou teraskou, nádherná príroda, krištáľovo-čistá voda v rieke a k tomu výborné jedlo. Prvý deň sme sa splavili na kajakoch do Vang Viengu, čo je asi 7 kilometrov. Nádherný splav, až na to, že ku koncu cesty sa už zvečerievalo a my sme prišli do mestečka úplne premočení. Prvá cesta viedla do obchodu kúpiť si suché oblečenie a fľašu Bacardi. K tomu sme si objednali čaj a teplú polievku a už o chvíľu nám bolo z čaju a polievočky teplo a z rumu aj veselo.

Cestou z Luang Prabang do Vang Viengu

Cestou z Luang Prabang do Vang Viengu

Kopce vytvárajú nádherné pozadie budhistickým svätyniam

Kopce vytvárajú nádherné pozadie budhistickým svätyniam

Vang Vieng je trošku rušnejšie miesto s obrovským množstvom reštaurácií, kaviarní a aj diskoték. Tiež sa tu predáva ópium a podobné vecičky. Prírodné scenérie sú nádherné. No my sme sa na noc radšej pobrali do našich bungalovov, kde bolo počuť len cvrčky, a keď koncert dokončili, nastalo hlboké ticho. Budili sme sa s východom slnka na skoré ranné prechádzky. V celom Laose sa chodí včasne spávať, lebo po 22.00 h. už nie je elektrika a budíčkom je spev kohútov. Všade je to ako na vidieku a platí pravidlo ísť spať so sliepkami, pretože sa s nimi aj vstáva. Prechádzali sme sa okolo rieky, stretávali skupinky chlapov, ktorí išli na farmu k Laosanovi, ten študoval v Bulharsku mičurinstvo a teraz má v Laose veľkú farmu. Dostať sa tam dalo po húpacom bambusovom mostíku, zavesenom nad riekou. Ľahučkým Laosanom to nerobilo žiaden problém. A kedže Skippy musí všetko vyskúšať, tak sa rozhodol, že prejde na druhú stranu aj on, Motýlik sa pridal (aj keď by mohol lietať). Neviem, koľkokrát to oľutoval, ale majú z toho dramatické zábery, ktoré im bude závidieť aj Indiana Jones. Na jednej rannej prechádzke sme stretli miestnych chlapcov, v rukách držali zvláštne luky z bambusu. Boli sme zvedaví, na čo to používajú. Keďže sme sa s nimi nevedeli dorozumieť, tak nám to názorne ukázali. Natiahli luk, jeden chlapec vybral z vrecka mŕtveho potkana, priložil ho k otvoru a cvak. Ahááááá, a na čo im je potkan? Tak opäť posunky, aháááááá, upiecť a zjesť. Dobrú chuť, chlapci! Potkan je v Laose bežne v jedálnom lístku aj v reštaurácii. V ten deň sme ešte navštívili miestnu školu, aby si to Motýlik ako učiteľka porovnala so slovenskou školou. Deti sa tešili, prišiel aj riaditeľ, fotili sme sa a ako dar dostali od nás ozajstnú futbalovú loptu - nezabudnuteľný zážitok pre nás aj pre nich.

Skackajúci Skippy a lietajúci Motýlik - späť radšej rieku prebrodili

Skackajúci Skippy a lietajúci Motýlik - späť radšej rieku prebrodili

Typické bývanie v okolí Vang Viengu

Typické bývanie v okolí Vang Viengu

Na návšteve v škole

Na návšteve v škole

A opäť zbaliť všetko do ruksakov, ďalším cieľom bol Vientiane. Autobus sme si zabezpečili deň vopred, napriek tomu, že pani na stanici namietala, že to netreba, len aby sme prišli o 12.00h. na stanicu. Odchod autobusu bol plánovaný na 12.30h. Keď som ten autobus zbadala, tak som naliehala na Cestovateľa, aby sme išli radšej neskôr, autobusom V.I.P. Ale bohužiaľ ten nebol o moc lepší, len raz tak drahší. Tak som rezignovala a snažila si uchytiť najlepšie sedadlo. Výrobu autobusu tipujem tak na päťdesiate roky, lebo sa pamätám, že takým autobusom som chodila do základnej školy, a už vtedy neboli najnovšie. V dezolátnom stave bolo všetko, len som dúfala, že fungujú brzdy. Asi 30 minút po plánovanom odchode sme vyrazili. Kým sme vyšli z mesta, tak sme stáli asi desaťkrát. Vždy, keď šofér videl v diaľke, že pred niektorým domom stoja ľudia s taškami, tak zatrúbil a zastavil. A takto sa autobus postupne zapĺňal, až už nebolo miesto na sedenie. Vydýchli sme si, lebo to pre nás znamenalo, že už nebudeme stáť a priberať ďalších cestujúcich. Ale omyl! Cestujúci pristupovali ďalej a aktívny sprievodca si plnil svoju úlohu, organizoval všetko tak, aby bol každý spokojný. Žiaden problém, že už nie je miesto na sedenie, veď keď sa tenkí Laosania potlačia, tak sa vojdú na dvojsedadlo aj traja. Cez uličku vedľa mňa sedeli dvaja mladí muži, tí vyfasovali k sebe mladú mamičku s päťmesačným bábom. Mamička počas cesty kojila a keď potrebovala, tak bábo posunula mladým mužom. Veď nech sa učia. Bieli cestujúci boli dočasne oslobodení od toho, aby sa tlačili traja na dvojsedadle. Ale keď už bolo všetko zabraté, aj akási kanapa vedľa šoféra, kde sa tlačilo asi desať Laosanov, prišlo aj na bielych. Francúzsky manželský pár dostal k sebe staršiu Laosanku. Dodnes tomu nemôžem uveriť, ale po štyroch hodinách cesty a zvládnutí 150 kilometrov sme v tejto rozpadávajúcej sa haraburde dorazili do hlavného mesta Laosu.

Náš autobus 015

Náš autobus 015

Bol Silvester. Ubytovali sme sa v peknom hoteli, v susedstve budhistického chrámu. Silvestrovskú večeru sme mali s výhľadom na Mekong, ktorý tu tvorí hranicu medzi Laosom a Thajskom. O polnoci bol nádherný ohňostroj, všetci okolo tancovali a tešili sa z príchodu Nového roka. Len jeden mladý Laosan, ktorý predtým sedel pri vedľajšom stole, plakal Cestovateľovi na ramene, lebo sa mu stratil opitý šéf, ktorý nás celý večer obveseľoval. Cestovateľ ho utešoval: „Neplač, Nový rok, nový šéf." Druhý deň bol poznávací, prechádzky po meste a ďalších budhistických chrámoch. Večer unavení po celodennom chodení sme zavŕšili výbornou masážou a večerou.

 Palác vo Vientiane

Palác vo Vientiane

...a so Sovietskym zväzom na večné časy.

...a so Sovietskym zväzom na večné časy.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?