Vietnam - Laos 2. časť

Autor: Magdaléna Matejková | 24.5.2013 o 21:13 | (upravené 24.5.2013 o 23:03) Karma článku: 13,69 | Prečítané:  4354x

Cesta na laoskom území bola horšia ako na naše kopanice, ale cieľ cesty stál za to. Keď mikrobus zastavil pri brehu rieky, cez ktorú už nemohol pokračovať, takmer nám vyrazilo dych. Čistá, široká rieka, na ktorej sa to len tak hemžilo. Kompa prevážala autá, lodičky rôznych veľkostí a farieb vozili tovar a ľudí, ženy prali prádlo a deti sa kúpali. A na druhej strane drevené a bambusové domčeky s teraskami nad vodou. Nádhera!

Život na rieke Ou

Život na rieke Ou

Ubytovali sme sa v hotelíku priamo nad riekou. Jedli sme na terase laoské slíže, ktoré sme zapíjali pivom Beerlao a pritom pozorovali život na rieke Ou. Zároveň sme mali pod kontrolou aj pranie nášho prádla, ktoré čašníčka a práčka v jednej osobe máchala v rieke, potom to priamo pri rieke vyvesila na bambusové palice a bolo.

Vpravo naše izbičky, vľavo terasa

Vpravo naše izbičky, vľavo terasa

Kompa

Kompa

Tu sme plánovali osláviť aj Štedrý večer, ktorý bol na druhý deň. Môjho druha Cestovateľa to síce ťahalo do nasledujúcej dedinky - Muong Ngoi, kam sa dalo dostať len po rieke, a stráviť Vianoce v totálnej diere. To som odmietala, lebo v sprievodcoch nebola žiadna zmienka o ubytovaní v spomínanej diere. Ale okolnosti všetko zmenili. V noci sme mali v našej izbičke návštevu. Mohli sme si za to sami, lebo komu by nechutila slovenská klobása v ruksaku. Neohrdol ňou ani laoský potkan. Ráno sme sa dozvedeli, že Skippy a Motýlik strávili časť noci na terase, pretože po mojich výkrikoch: „potkan" a „horí" sa im izbietka zdala byť dosť nebezpečné miesto. Neskôr sme si vysvetlili, že „horí" znamenalo „hore", teda: „potkan............hore!" A tak sa Cestovateľov sen začal plniť. Po raňajkách sme zbalili veci a pokračovali dole riekou.

Jediná možnosť ako sa dostať z Muang Kua do Muong Nogi

Jediná možnosť ako sa dostať z Muang Kua do Muong Ngoi

Na týchto miestach funguje turistika tak, že sa stretnete v hoteli s inými turistami a vymieňate si poznatky. Takto sme sa aj my dozvedeli, že obávaná, zapadnutá dedinka Muong Ngoi má nové bungalovy a super reštiku. Tak aj bolo, nebola síce teplá voda, ale chodilo sa sprchovať k Švédovi. To bol chlapík priženený v Laose a  tuhé švédske zimy trávil radšej v teple. Mal saunu, ktorá fungovala tak, že pod saunou založili ohník, na ktorom sa varil kotol s vodou a bylinkami. Bola to bylinná sauna. V saune bolo viac cítiť dym ako bylinky, ale my sme s určitosťou vedeli, že cítime aj bylinky. Pretože keď sme sa išli sprchovať, tak nám laoský chlapík priniesol horúcu vodu zo spomínaného kotla, v ktorej plávali rôzne rastlinky, a tú sme si miešali so studenou. Pekne vysaunovaní a vysprchovaní, ako sa patrí na Vianoce, sme sa pobrali do reštaurácie nad riekou osláviť Štedrý večer.

Motýlik nás milo prekvapil malinkým vianočným stromčekom, ktorý sme položili do stredu stola a podeň poukladali darčeky, ktoré sme dovtedy boli ochotní vláčiť v ruksakoch. Vzbudili sme pozornosť celej reštaurácie, ale najväčšiu v domácich čašníkoch. Tí chodili okolo nášho stola a prizerali sa ako malé deti, jeden z nich to už nevydržal a spýtal sa: „Čo tam je? Rozbaľte to!" No, on chudák nevedel, že ešte dlho budeme napínať jeho zvedavosť, pretože Ježiško chodí až po slávnostnej večeri. Na úvod sme rozlúskli oriešky z chalupy, ktoré priniesol Skippy. A potom slávnostná večera. Tá nedopadla najlepšie, lebo pri našom príchode už bola reštaurácia plná, všetci mali objednané a my sme objednávali medzi poslednými. Laoské reštaurácie majú iný systém prípravy jedla, vždy pripravujú jedlo pre určitý stôl a keď tí majú všetko, začnú pre ďalší. To asi aby sa nepomýlili a nepriniesli nám iné ako sme chceli. Párkrát sa stalo, že jedlo poplietli, a potom si ho hostia medzi sebou vymieňali. Alebo priniesli jedlo, ktoré si zjavne nikto neobjednal, a tak sa ponúkalo po reštaurácii, či náhodou nemá niekto chuť. Naša večera mala viac úskalí. Neskorá objednávka, suroviny na ten deň sa pomíňali (vždy sa kupuje len toľko, koľko sa predpokladá zjesť, lebo elektrika je len asi 3,5 hodiny denne, takže chladničky nemajú) a aj tak by nám to všetko neboli stihli pripraviť, kým ešte bola elektrika. Najlepšie na tom je, že vám nepovedia, vážení hostia, máme už len toto. Nie, my sme museli najskôr vymenovať celý jedálny lístok, aby sme sa dostali k tomu, že majú len slíže so zeleninou a kuracím mäsom. Našťastie ich vedia fantasticky pripraviť a sú takí milí, že všetko im je vopred odpustené. Ale sľúbili nám, že na druhý deň bude kačka, ale až večer, lebo loď s tovarom príde neskoro popoludní.

Vstupná brána do oázy pokoja - Muong Ngoi

Vstupná brána do oázy pokoja - Muong Ngoi

Tu sme sa ubytovali

Tu sme sa ubytovali

Nasledujúci deň sme sa vybrali do vzdialenejších dediniek, kam neviedla ani cesta, išlo sa po chodníčkoch medzi ryžovými poliami. Mali sme šťastie, lebo sme stretli domorodca, a ten nám ukázal cestu. Niekoľkokrát sme museli prebrodiť rieku, ale to bolo príjemné na schladenie. Tradičná laoská dedinka, kam sme dorazili, si žila bežným životom, nijako nerušená civilizáciou. Bambusové domčeky na koloch, pod domčekmi tmavé prasiatka a hydina. Medzi tým sa hrali deti s podomácky vyrobenými hračkami, polonahé, bosé. Ako sme sa tak prechádzali pomedzi domčeky, zrazu sme pri jednom zbadali nášho sprievodcu ryžovými poliami. Práve čistil hada na polievku. Pozdravili sme sa a hneď nás volal do domčeka na návštevu, kde nám predstavil manželku a malú dcérku. Žili veľmi skromne, ale bolo vidno, že sú šťastní. Pomaly sa začínal hlásiť hlad, tak sme sa vybrali smerom, ktorý ukazoval na nádejnú miestnu reštauráciu. Bola to drevená terasa a okrem nás tam boli ešte dvaja turisti popíjajúci kávu. Objednali sme dvoje slíže a jednu ryžu so zeleninou. Ja som cestou pojedala banány, takže som nemala veľký hlad a aj trošku obavy jesť v týchto primitívnych podmienkach. Priniesli troje slíže a jednu ryžu. Ale skutočne to vyzeralo dobre, tak som neodmietla a dobre som urobila. Neskôr nám majiteľ prezradil, že ryža aj zelenina sú z jeho vlastnej úrody. Keďže nemal viac hostí, tak sedel pri nás a snažil sa konverzovať v angličtine, ktorú sa vlastne týmto spôsobom učil. Dojedli sme, posedeli, ponúkli majiteľovi, jeho manželke a deťom, ktoré sa tam medzitým nahrnuli, banány, urobili spoločnú fotku a na záver nám hrdo ukázal svoj rybník, kačky a ryžové polia. Cestou späť sme pridali do kroku, aby sme sa stihli vrátiť do našej dedinky za svetla, lebo keby nastala úplná tma..., no neviem ako by sme sa orientovali, možno podľa hviezd.

Cestou do dedinky - jaskyňa

Cestou do dedinky - jaskyňa

Mohli sme vojsť aj do vnútra

Mohli sme vojsť aj do vnútra

Cestou do dedinky - tradičné loďky

Cestou do dedinky - tradičné loďky

Príprava ryže v slamenom košíku

Príprava ryže v slamenom košíku

To bol náš posledný večer v nezabudnuteľnej dedinke s prašnou cestou bez áut a motoriek, za ktorou sa v diaľke týči obrovská skala. Ešte raz sme sa prešli večerným Muong Ngoi, pozdravili domácich, ktorí si pripravovali jedlo pred domom na ohníčku, alebo len tak posedávali. Asi v dvoch domoch, kde bežala televízia, tridsať hláv, ženy, muži, deti sledovali s napätím laoskú telenovelu. A keď bol futbal, tak všetci futbal, nikto sa nehádal, na ktorý program prepnúť - bol len jeden a len tri hodiny, pokiaľ je prívod elektriky. Internet, vedia, že aj také niečo existuje, ale prakticky sa s tým ešte nestretli. V dedine je jeden počítač. Hrdý majiteľ sídli hneď pri vstupe do dediny. Skippy si chcel na hodinku prenajať tento vzácny stroj, aby mohol prekopírovať fotky. Žiaden problém, ale najskôr si musel ísť kúpiť tri litre benzínu, aby mohli spustiť generátor.

V Muong Ngoi prakticky končilo naše cestovanie po najzaostalejších častiach Laosu, ďalšia zastávka bolo mesto Luang Prabang.

Pokračovanie v tretej časti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?