Burundi – Pygmejovia, 3. časť

Autor: Magdaléna Matejková | 13.4.2013 o 16:00 | Karma článku: 8,96 | Prečítané:  1000x

Prechádzame krajom, kde sa pestuje čaj, bohužiaľ za tmy sa nemôžeme pokochať pohľadom na čajové plantáže, vlniace sa po kopcoch. Vstup do dediny Murango strážia vojaci. Gastona poznajú, a preto prechádzame bez problémov. Po namáhavej ceste dobre padne jedno a či dve pivká a tiež máme možnosť pozorovať život v miestnej krčme. Chlapi postávajú a debatujú. Všetci sú vysokí s veľkými nosmi, podľa toho vieme, že patria ku kmeňu Tutsi. Hutu sú skôr menší, zavalitejší s čapatými nosmi.

Na čajovom poli

Na čajovom poli (klikni na obrázok)

Konečne noc bez vzruchov. Ráno sa opakuje, Gaston ide kúpiť rožky a domáce vajcia. Medzitým odbehne za dedinu do osady Pygmejov ohlásiť našu návštevu.

Len čo zaparkujeme auto nad pygmejskou osadou, okrem špinavých a otrhaných detí nám beží naproti ich vodca, malý piadimužík. Výzor jeho tváre nám však napovedá, že je váženým členom komunity. Nedohovoríme sa, a tak len náznakom ruky ukazuje na jednotlivé chatrče  a zakaždým povie: „famil" čo znamená rodina. Za nami sa ťahá celá osada, deti sa smejú a dospelí tiež. Domčeky sú úbohé, vo vnútri pár otlčených hrncov a starých handier. Lôžko pozostáva z hrubšieho igelitu na holej zemi a na ňom stará deka. Niektorí nemajú ani tú a noci tu bývajú chladné. Ukazujú na diery v stenách a v strope, kadiaľ im zrejme počas dažďov zateká. Už tuším, že odchod bude ťažký a budú chcieť čo-to poplatiť. Na naše veľké prekvapenie nám chcú dať späť ešte aj tašku s fazuľou, ktorú sme im na začiatku dali. Mysleli si, že nám to majú len ponosiť, aby sme sa s tým nemuseli ťahať my. Vytiahnem menšie bankovky, aby som obdarovala matky s deťmi. Opäť ma prekvapujú, nikto mi ich netrhá z rúk, pokojne stoja a s pokorou prijímajú malý darček.

Pygmejovia kedysi žili prírodným, primitívnym spôsobom, nakoniec tak isto ako iné africké kmene. Dotyk s civilizáciou ich poznačil. Majú iné obydlia, nechodia nahí a lov dávno zanechali. Potravu sa snažia dopestovať na malých políčkach, čo ich však neuživí, pretože nevlastnia dostatok pôdy. Kvôli ich handikepu, nízkemu vzrastu, boli inými potlačení do úzadia. Väčšinou robia sluhov v komunitách zdatnejších kmeňov. Zárobok pygmejského muža za celodennú prácu na poli je jeden dolár.

Pygmejka s dieťaťom

Pygmejka s dieťaťom

Chalúpky Pygmejov

Chalúpky Pygmejov (klikni na obrázok)

Pygmejské deti

Pygmejské deti (klikni na obrázok)

Vľavo vodca osady

Vľavo vodca osady

Aj takéto tričko poslúži

Aj takéto tričko poslúži (klikni na obrázok)

Je streda, deň, kedy sa v dedine na svahu koná veľký trh. V rannom opare vidíme prichádzať z okolitých kopcov ľudí s tovarom na hlavách, aby ho predali alebo vymenili za iný. Medzi nimi sa vynímajú ženy z kmeňa Tutsi, sú vysoké a nesú sa ako manekýnky s košom na hlave v tvare vajca, ukončeného špičkou. Na mieste sa trhovníci zgrupujú podľa toho, čo ponúkajú. Tu skupinka s trsmi banánov, tam s kozami, oproti s kohútmi, metlami, niečím sušeným, čo nepoznáme. Deduško rozložil na drevenú dosku banánové listy a na ne sype po troške soli. Trh jeho farebnosťou pripomína maliarsku paletu. Pre domácich je to spoločenská udalosť, ktorá sa koná raz do týždňa, a preto sa treba patrične ustrojiť.

Ženy z hôr cestou na trh

Ženy z hôr cestou na trh (klikni na obrázok)

...a ešte krajší kôš

...a ešte krajší kôš (klikni na obrázok)

Vynárajú sa ako divadelné bábky zo všetkých strán

Vynárajú sa ako divadelné bábky zo všetkých strán (klikni na obrázok)

Ťažký trs banánov nesú na hlave akoby to bola ozdoba

Ťažký trs banánov nesú na hlave akoby to bola ozdoba (klikni na obrázok)

Trhovníci na mieste

Trhovníci na mieste (klikni na obrázok)

Ten nebude lacný

Ten nebude lacný

Manekýnka Tutsi

Manekýnka Tutsi

Posledný deň pobytu v krajine, ktorej by prírodu mohlo závidieť aj Švajčiarsko, sa schyľuje ku koncu. Zlé životné podmienky tu však vyplavujú na povrch len biedu, zločinnosť, choroby a beznádej obyvateľstva. Je dobre, že Slovensko sa aspoň malým dielom podieľa na zlepšení situácie tých najviac ohrozených, detí a matiek.

Nemocnica v Murango - vľavo Gaston, vpravo slovenská doktorka Eva

Nemocnica v Murango - vľavo Gaston, vpravo slovenská doktorka Eva (klikni na obrázok)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?