Naše najkrajšie a najdojímavejšie Vianoce

Autor: Magdaléna Matejková | 6.12.2012 o 15:51 | (upravené 6.12.2012 o 16:21) Karma článku: 17,60 | Prečítané:  1621x

Schyľovalo sa k Vianociam a my s manželom sme ich mali prvýkrát tráviť sami bez našich dvoch synov. My doma na Slovensku a oni v Španielsku, kde študovali na vysokej škole. Tá mala prirodzene vianočné prázdniny, lenže aby mohli študovať, museli aj pracovať. Takže každý víkend od piatka popoludnia až do neskorých nočných hodín nedele predávali pukance, coca colu a podobné nezmysly vo vychýrenom kine.

Vianočné sviatky v Španielsku nie sú len o návštevách najbližšej rodiny, ale aj možnosťou, ako sa lepšie zabaviť s priateľmi. A preto aj kino muselo byť v permanentnej  prevádzke. Synovia síce dostali dva dni voľno, ale to bolo dosť málo na to, aby stihli cestu domov a späť. Na poslednú chvíľu im priateľ z Českých aerolínií ponúkol letenky za dobrú cenu do Prahy. Lenže v zime z Prahy na Slovensko a späť,  znamenalo ďalší deň v lufte.

Všetko sa vyriešilo tým, že priateľka mala starší neobývaný byt v Prahe, ktorý mohla zúfajúcej rodinke poskytnúť.  Štedrú večeru som pripravila doma, proviant sme naložili do auta a snehovými závejmi cez Starý Hrozenkov sme si to nasmerovali s rozvoniavajúcou kapustnicou do českého veľkomesta. Keď sme prichádzali, bolo neskoré popoludnie Štedrého dňa, ľudia pozaliezaní vo vyzdobených teplých príbytkoch, slávnostne naladení. My sme ešte len hľadali na neznámom ľudoprázdnom sídlisku ten správny dom, ktorý nám mal vyčariť  vianočnú  atmosféru. Pätnásť rokov neudržiavaný byt, plný prachu sme bleskurýchle vyčistili, postavili menší vianočný stromček a o chvíľu sa už kuchyňou  niesla príjemná vôňa slávnostného jedla.

Lietadlo pristávalo o 19:00, letisková hala bola prázdna, stáli sme tam s manželom osamotení a v napätí očakávali, či synovia prídu, či sa na poslednú chvíľu nestalo niečo nečakané. Konečne som ich po pol roku uvidela, slzy sa mi nahnali do očí, keď som videla, akú veľkú radosť majú z nášho stretnutia. Obaja nás vystískali ako nikdy predtým,  starší syn ma zodvihol a točil sa so mnou po letiskovej hale. Rýchlo sme nasadali do auta a  uháňali do nášho pražského  domova, ktorý bol v tom momente tým najkrajším a najmilším, lebo sme boli opäť všetci štyria spolu a mne zrazu nevadil vyšúchaný koberec, stará kúpeľňa, prach za a po skriňami.

Vtedy som pochopila, že ani ten najvyluxovanejší byt  plný perfektnej vianočnej výzdoby a dobrôt nenahradí  tie ozajstné Vianoce, ak necítiť medzi ľuďmi lásku a radosť zo vzájomnej prítomnosti.

Chlapci boli počas týchto dvoch krátkych dní vďační za také bežné veci ako navarené jedlo, dosýta sa vyspať a potom sa len tak povaľovať s rodičmi a pozerať klasické české povídky v teple domova. Doslova a do písmena v teple, pretože v Španielsku malé staršie byty, v akom aj oni bývali, nemajú kúrenie  a tak si tam zimy užili až-až.  Keď sa v noci vrátili zo šichty, neraz si líhali do postele vo vetrovkách.

Lúčenie bolo ťažké, ale mali sme k sebe akosi bližšie a vedeli sme oveľa viac oceniť spoločne strávené chvíle. Táto skúsenosť nám umožnila, aby sme si vzájomný vzťah naplno prejavili a čerpali z neho dodnes.

Vianočná pohoda

 

Želám vám krásne Vianoce, plné nehy a vzájomného porozumenia:)

 

 

 

 

 

 

 

Vianočná pohoda

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?