Mesto v divočine alebo divočina v meste?

Autor: Magdaléna Matejková | 18.11.2012 o 11:07 | Karma článku: 8,59 | Prečítané:  719x

Nádherné fotografie zvierat v životnej veľkosti nás vítajú na nairobskom letisku, chcejúc nevodiť atmosféru, že Afrika takto vyzerá, len čo vystúpite z letiskovej budovy.  Človek sa pousmeje a ten, kto má len jeden voľný deň na Keňu, smutne zatúži vidieť túto krásu, ale pokračuje ďalej do rušného mesta, ktoré toho zasa až tak veľa neponúkne. Skutočnosť je však taká, že ozaj stačí jeden jediný deň, aby ste videli „to najlepšie" z Afriky. Krásnych miest je v Afrike síce nespočetné množstvo, ale zažiť niečo výnimočné v tak krátkom časovom priestore....????

Cestu z letiska lemuje vysoké oplotenie, ktoré ju oddeľuje od Nairobského národného parku. Neraz vidieť africké manekýnky - dlhokrké žirafy, ktoré sa majestátne prechádzajú popri plote a ako atrakciu pozorujú uháňajúce autá.

Nairobský národný park

Samotná návšteva Nairobského národného parku je pre vytrvalejších na celý deň, ale stačí aj pol dňa na to, aby bol zážitok naplnený. Najlepšie sa dajú zvieratá vidieť  skoro ráno, keď sa vracajú z lovu, a pred večerom, keď na lov vyrážajú. To však platí hlavne o dravcoch, iné sa potulujú kade-tade celý deň.

Nairobský národný park

Nairobský národný park

Takmer po roku sme sa opäť rozhodli urobiť si prechádzku týmto safari parkom. Teda myslí sa prechádzka na štyroch kolesách, pretože tu je dokonca zakázané vychádzať z áut. Môže sa len na piknikových miestach, ktoré sú vyznačené a sú tam stolíky so strieškami. Len stále nechápem, ako tieto miesta vnímajú levy, lepopardy, byvoly a nosorožce. Pochopili to správne, že je to miesto pre ľudí a že ich tu nemajú vyrušovať?

Nairobský národný park

Procedúra pred vstupom je na naše pomery zdĺhavá, ale za bránou sa cítime voľne a sme plní očakávania. Park má 117 km2, takže zvieratá majú veľkú možnosť pohybu a zmeny. Ale nie je nič zvláštne vidieť levy už niekoľko metrov za vstupnou bránou. Dnes meníme zvyčajnú trasu a vyberáme si zložitejší terén s väčším porastom. Tu je síce ťažšie zhliadnuť divú zver, ale príroda je oveľa krajšia. Cestou míňame byvoly, žirafy, veľké stáda antilop a medzitým pozorujeme rôzne druhy menšieho aj väčšieho vtáctva. Do cesty sa nám postavili zebry, pobehujú, maznajú sa, na autá sú zvyknuté. Zatiaľ žiadne na ne neútočilo.

Nairobský národný park

Nairobský národný park

Keď stretneme iný tereňák, zastavíme a vymeníme si informácie o tom, čo kto a kde videl. Každý sa väčšinou pýta na kráľa zvierat. A vďaka podanej informácií sme ho zahliadli, bol to mladý krásavec s nádhernou hrivou, pozeral sa priamo na nás, až kým ho spaľujúce slnko nevyhnalo do hustejších kríkov.

Nairobský národný park

Aj my, napriek tomu, že sa len vozíme, začíname pociťovať únavu a hlad. Za piknikové miesto sme si vyhliadli priestor pod vysokými stromami, ktoré nám príjemne tienia. Rozložíme si naše skromné pohostenie a zrazu počujeme silný škrekot, hľadáme v korunách stromov obrovského vtáka a nakoniec to bol len malý opičiak, ktorý dával sokovi najavo svoju silu. Ani sme sa nestihli poriadne vrátiť k jedlu a už v diaľke vidíme prichádzať ďalšieho návštevníka, ten sa však tvári, že nás nevidí a že sa len tak prechádza po lesnej cestičke. Až keď je tesne pri nás vyskočí na kapotu auta. Veľký pavián je zvedavý, pozerá cez  zavreté okno na nás, tvári sa priateľsky, ale nás neoklame, dobre vieme čo by nasledovalo keby sme otvorili okná. Ešte skontroluje strešné okno a keď zistí, že aj to sme stihli zavrieť , vyšpiní sa na zadnú časť auta.

Nairobský národný park

Po príjemnom oddychu plánujeme prejsť  na otvorené trávnaté planiny, odkiaľ  dovidieť široko-ďaleko. Je to priam neuveriteľné, ale na každom kroku stretávame obrovské množstvá zvierat. Aj keď sa druhy opakujú, každé  stretnutie je iné. Sú to živé tvory a zakaždým objavíme niečo nové v ich správaní. Všetky mláďatá sú hravé, šantia a nabádajú dospelé jedince, aby robili to isté.

Nairobský národný park

Nairobský národný park

Nairobský národný park

Potom naša cesta vedie už k známemu miestu, kde môžeme odstaviť auto a v sprievode ozbrojeného strážcu si urobiť prechádzku popri rieke s hrochmi a krokodílmi. Stretneme toho istého, s ktorým sme si pred rokom spoločne pochutnávali na slovenskej klobáske a chlebe. Volá sa Joseph a na naše veľké prekvapenie si nás tiež pamätá. Bavíme sa ako starí známi a on nám rozpráva svoje najzaujímavejšie zážitky. Posledný spred dvoch mesiacov, keď kráčal so skupinkou turistov po tom istom chodníčku, kde sa prechádzame teraz my. Zrazu asi desať metrov pred nimi zbadali sedieť  levicu a ďalšia bola v kríkoch. Našťastie všetci zostali len v tichom úžase, nikto nezmätkoval. Postupne sa levice vzdialili, ale skupinka už nemala odvahu pokračovať ďalej, radšej sa vrátili späť.

Pýtam sa ho, či musel niekedy použiť aj zbraň. Väčšinou len na výstrahu, ale raz výstraha nepomohla a musel strieľať do byvola, ktorý sa rozbehol proti nim.

Nairobský národný park

Nairobský národný park

Prehliadku parku už plánujeme ukončiť, ale akosi to nejde, pretože stretávame veľké stáda zebier, antilop eland (najväčšia antilopa na svete), pasú sa na sviežej tráve, až v aute počujeme ich prežúvanie. Postupne sa presúvajú priamo pred nami na druhú lúku. A aby toho nebolo dosť, v húštine zbadáme hlavu nosorožca čierneho, tiež sa pasie a nakoniec sa nám ukáže v celej svojej kráse.

Nairobský národný park

Nairobský národný park

Prejdeme pár metrov a okolo nás si pochutnávajú na akáciách žirafy, najskôr vidíme dve, tri, štyri, až ich narátame asi tridsať. Dvaja mladíci si začnú merať sily priamo pred nami. Dlhými krkmi si udeľujú silné údery, ale nakoniec zisťujeme, že to bola len takzvaná pasovačka.

Nairobský národný park

Ťažko sa nám odchádza, pretože príroda nám ponúka ďalšie a ďalšie scenérie. Kým prídeme k bráne, ešte sa veľakrát zastavujeme, či už pri pštrosej rodinke s desiatkami mladých pštrosiat alebo pri spiacom nosorožcovi bielom, ktorého naschvál vyrušíme, a ten sa rozbieha proti nám.

Nairobský národný park

Ale ani pri výstupnej bráne toto prírodné divadlo nekončí, na ceste tu polihuje asi stovka paviánov. Ignorujú prichádzajúce autá a pokračujú v prehľadávaní kožúškov, vzájomnom škrabkaní sa, prípadne v milostných scénach. Mláďatá opäť šantia a predvádzajú sa.

Nairobský národný park

Nairobský národný park

No, nebolo toho dosť za jediný deň?  A je to len sedem kilometrov od centra hlavného mesta. Park je oplotený iba na niekoľkých miestach, inak prebieha voľne až k ľudským príbytkom a symbióza života tu funguje podľa zákonov prírody.

Nairobský národný park

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?