Bezpečie v korunách stromov

Autor: Magdaléna Matejková | 24.10.2012 o 17:07 | (upravené 24.10.2012 o 17:14) Karma článku: 8,60 | Prečítané:  875x

Bývanie v korunách stromov a v noci nečujne pozorovať divé africké zvery. To láka asi každého dobrodruha. Prvýkrát som sa s ubytovaním doslova v korune stromu stretla pred vyše dvadsiatimi rokmi v Nigérii. Stáli sme pod vysokánskym stromom a očami hľadali plošinku, ku ktorej viedol nekončiaci rebrík. Priateľ Angličan nám rozprával, ako tam strávil noc s miliónmi trblietajúcich hviezd nad hlavou a za splnu mesiaca pozoroval stádo slonov a mačkovité šelmy, kým prales pretínali strašidelné zvuky neznámych tvorov. V hĺbke noci spieval vták, ktorý privolával samičku na rande. Namiesto budíka sa rozozvučal koncert tisícov vtákov a vtáčikov. Prebúdzajúci sa deň mu poskytol bezpečie, pretože cez deň sa ľudia neboja. Ponuka prespať vo výške ma lákala, ale plošinka nemala ani zábranu proti skotúľaniu sa dole... „Nie ďakujem, možno nabudúce, až vyrastiem."

O dvadsať rokov neskôr v Keni čítam sprievodcu, ktorý ponúka noc v hoteli „Tree Top". Niečo ako hotel „Vo vrcholcoch stromov" Pozerám obrázok, vidím štýlovú budovu, pekne zapadajúcu do prírodného prostredia. Predstavujem si vysoké stromy, do ktorých ju aranžovali. Je to ten istý hotel, do ktorého pred šesťdesiatimi rokmi vchádzala anglická princezná Elizabeth a ráno vyšla ako kráľovná. V noci zomrel jej otec, čo sa dozvedela práve v rezervácii Aberdare, v Keni.

Sprievodca ponúka aj ďalšiu možnosť, hotel „The Ark", ktorý má dlhú drevenú prístupovú cestičku na koloch. A tá ma dostala.

Hotel s prístupovou cestičkouŠtýlový chodník vo výške

 Asi po dvoch hodinách jazdy z Nairobi vchádzame do Country Clubu, ani sa mi nechce veriť, že sme v Afrike, biedu a špinu popri ceste vystriedalo udržiavané prostredie s budovou v staroanglickom šýle. Kedysi to bol farmársky dom, dnes je tu možnosť ubytovať sa, zahrať si golf alebo zaplávať v bazéne. Dávame si vynikajúci obed a pokračujeme do divočiny. Hostia, ktorí majú viac batožiny, si ju musia nechať tu, pretože „The Ark" nedisponuje veľkými izbami.

 Bývalý farmársky dom

Idylka

Máme šťastie, pretože nám pridelili rožnú izbu s dvoma oknami, čo nám umožňuje výhľad na dve strany.

Izbička s dvojvýhľadom

Pod nami sa totiž rozprestiera obrovská prírodná vodná nádrž, kde sa chodia napájať zvieratá zo široka-ďaleka a my ich môžeme pozorovať priamo z útulnej izbičky alebo z niekoľkých terás, ktoré sú na dvoch poschodiach. Dole v suteréne je vyhliadka možná len cez sklo, pretože sme hneď vedľa vodnej nádrže s byvolmi, slonmi a množstvom inej zveri. Šálka dobrej kenskej kávy a meter odo mňa byvol hrabe v zemi. Je neslušný, pretože sa nehodí, aby si značkoval miesto práve v momente, keď si pochutnávam na káve.

 No commentVodná nádrž

Mimo budovy a drevenej cestičky vo výške sa neodporúča chodiť pešo. Sme v hustom lese, kde vládnu iní. Keďže máme so sebou svoje vlastné auto, poskytuje nám to viac voľnosti. Vyberáme sa na krátku jazdu tesne pred zotmením, čo sa nám dobrodružným dušiam neskutočne oplatilo, pretože v priebehu polhodiny sme videli troch leopardov. Obrovského samca, ktorého som od vzrušenia nebola schopná ani nafilmovať a samicu s dospelým synom.

 Slonie stádo

Africká sviňa

Šťastní sa vraciame do štýlového hotela, kde sa divadlo ešte len začína. K nádrži sa schádzajú zvieratá, ktoré sa cez deň popásali v húštine, až smäd ich priviedol k vode, nič netušiac, že z výšky ich pozorujú desiatky vzrušených očí a objektívy fotoaparátov. Okrem byvolov a slonov prichádzajú aj menej smelé hyeny, ktoré ale nadobudli odvahu, keď zbadali osamotenú antilopku. Snažia sa ju obkľúčiť, sú však veľmi opatrné, pretože vedia, že akákoľvek chyba z ich strany korisť vyplaší. Živé divadlo trvá do rána. V každej izbičke je tlačidlo, ktoré keď si vášnivý turista zapne, mu po celú noc hlási, aké zviera prišlo k nádrži. Podľa počtu pípnutí vie, čo miestny pozorovateľ zahliadol.

Ráno je úplne iné, ostré slniečko a k vode sa zletelo obrovské množstvo vtáctva. Divé egyptské husi po prvýkrát voviedli do vody sedem malých húseniec. Objektív fotografa zachytí každý pohyb na vode, vtáctvo je v strehu pred okolím, ale z výšky...

 Raňajky

Prvý dotyk s vodou

Raňajkujeme v presklenej jedálni a takmer vedľa nás si chrúme korienky africký diviak s rodinkou. My chrúmeme hrianky a užívame si luxus v prírode, ktorý ju nijako neruší.

 Raňajky v spoločnosti svinky

Potom nás už čaká len cesta do Nairobi, do nášho dočasného domova. Domáci nám poradili ísť opačným smerom, ako sme prišli. Takto musíme prejsť takmer celú rezerváciu Aberdare. Je to nádherný zážitok, počas dvadsať kilometrov sme stretli jedno jediné auto. So šoférom sme si vymenili pár slov, upozornil nás, že pred nami na ceste je stádo slonov, my sme však videli už len posledného samca, ktorý lámal stromy pri ceste. Zrazu na kopčeku pred nami vidíme krásne piknikové miestečko so stolíkmi. Ihneď tam mierime, v taške máme ovocie, na ktorom si v lone prírody pochutnáme. Už otvárame dvere na aute, keď tu zrazu zbadáme stádo oddychujúcich byvolov asi päť metrov od posedenia. Vyzerali byť pokojní a mala som pocit, že by sa im nechcelo vstávať.... ale aj tak sme v sebe nenašli odvahu, dobre vieme, že byvol je po hrochovi druhé najnebezpečnejšie africké zviera.

 Siesta

Pokračujeme v prehliadke prírody cez okná auta, príroda sa mení, zrazu listnaté stromy vystriedal hustý bambusový porast. Našim cieľom sú vodopády, ktoré sú vo výške približne 3000 m. Cesta začína byť únavná, slnko je stále ostrejšie a my to chceme mať hádam už aj za sebou. Práve vychádzame zo zákruty, manžel prudko brzdí, päť metrov pred nami sa proti nám ženie stádo asi desiatich byvolov, medzi nimi dve mláďatá, čo neveští nič dobré. Rýchlo spiatočka, aj byvoly sa vyplašili otáčajú sa nám zadnou časťou tela a snažia sa zísť z cesty, tam je však prudký zráz a tak sa otáčajú proti nám. Šofér ich chce postrašiť a ide proti nim, ale keďže nemajú kam, tak vysielajú dvoch najstatnejších býkov proti nám. Opäť cúvame, ja navrhujem pri najbližšej možnosti sa otočiť a vrátiť sa takmer dvadsať kilometrov späť. To samozrejme mužská časť osádky neschvaľuje a skúša to opäť proti sile prírody. Takto na striedačku cúvame a zasa ideme proti hrôzostrašnej čierňave s ostrými rohami. Lenže aj tie hrozné zvery chcú súboj vyriešiť radšej pokojnou cestou, pretože nikto netuší, ako by v priamej potýčke dopadol. A oni musia chrániť mláďatá. Nakoniec nachádzajú zrejme menej prudký zráz a opatrne jeden po druhom sa strácajú v bujnej zeleni.

 Zoči-voči

Na ústupe

My si vydýchneme, až keď vieme, že sme ďaleko od inkriminovaného miesta. Vodopády sú nádherné, ale keďže musíme kvôli nim vyjsť trikrát z auta a prejsť stovky metrov pešo, nedodáva mi to pocit istoty. Za každým kríčkom vidím byvola, prípadne leva, ktoré tu nežijú v hojnom počte, ale žijú a majú vraj krásnu veľkú hrivu, ktorá ich chráni pred chladom vo výške 3000 - 3400 m. Krajina tu má nižší porast s hustou trávou a keďže je jar, všade naokolo sa to hemží farbami jarných kvietkov od fialkovej cez bielu a žltú.

 Vodopád

Jarná krása

Nakoniec sa cesta divočinou šťastne končí a my sa dostávame do civilizácie, ak sa dá rozbitá cesta z udupanej hliny a chudobnými chatrčami nazvať civilizáciou. Radšej nezastavujeme, pretože človek nikdy nevie... Lenže naše autíčko už dostalo dosť zabrať a práve tu vypovedá poslušnosť. Je to síce len defekt, ale opraviť ho v tom prachu, kde sa hneď zbehlo asi dvadsať výrastkov, nie je to, čo sme si predstavovali. O chvíľu zastavuje asi dvadsaťpäťročný motocyklista a bez váhania pomáha. Zvalí sa v semišovej bunde pod naše auto a odvedie tú najťažšiu robotu, manžel mu len asistuje. Sme mu neskutočne vďační a patrične ho za to aj odmeníme.

 Civilizácia

Krásne dva dni, ktoré sa nám počtom zážitkov zdali byť aspoň týždňovou dovolenkou. A bol to len obyčajný víkend, ktorý by v Nairobi zapadol do zabudnutia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?